V roku 2025 zažila sociálne médiá hlbokú transformáciu, keď videá generované umelou inteligenciou rýchlo začali dominovať platformám ako YouTube, TikTok, Instagram a Facebook. Tento výbuch obsahu vytvoreného AI rozmazal hranice medzi realitou a fikciou viac ako kedykoľvek predtým, zásadne zmenil spôsob, akým používateľia komunikujú s online obsahom a ako ho interpretujú. Obsah vytvorený umelou inteligenciou bol rozmanitý – od vtipných a surrealistických scén, ako sú fiktívne zajace skákajúce na trampolínach, po politicky nabité propagandistické videá a vysoko sofistikované hlboké podvody slávnych osobností. Technologický pokrok bol kľúčovým prvkom tejto zmeny. Vedúce technologické spoločnosti vrátane OpenAI so svojim nástrojom na tvorbu videí Sora, Google s Veo, Meta s MovieGen, ByteDance s CapCut a xAI s Grok posúvali hranice technológie generovania videí. Tieto nástroje, integrujúce sa do populárnych platforiem AI ako ChatGPT, Gemini a Meta AI, umožnili bežným používateľom bez špeciálnych znalostí vytvárať neuveriteľne realistické a pútavé videá len s niekoľkými kliknutiami. Táto demokratizácia tvorby videí spôsobila obrovský príval obsahu vytvoreného AI, ktorý zaplavil bezpečnostné kanály sociálnych médií po celom svete. Obrovské množstvo AI obsahu hlboko ovplyvnilo vnímanie používateľov a ich vzorce interakcie. Hoci mnoho videí bolo otvorene umelé, upútali pozornosť publika prostredníctvom zábavnej hodnoty, emocionálneho dojmu alebo provokatívnych tém. Kombinácia vizuálne pútavého obsahu a algoritmicky riadeného zacielenia umožnila inzerentom efektívne využiť videá generované AI, čo viedlo k významným príjmovým tokům pre platformy sociálnych médií. Napriek tomu však rýchly rast videí vytvorených umelou inteligenciou spôsobil kontroverzie a obavy. Ochrancovia životného prostredia upozorňovali na významnú spotrebu energie a uhlíkovú stopu spojenú s produkciou veľkého objemu videí prostredníctvom komplexných AI modelov.

Okrem toho algoritmy zodpovedné za tvorbu a distribúciu tohto obsahu čelili kritike za ovplyvňovanie verejnej diskusie, často zväčšovanie dezinformácií a rozdelenia spoločnosti. Toto bolo zvlášť zjavné v politicky citlivých oblastiach, vrátane videí o bývalom prezidentovi Donaldovi Trumpovi či rasistického materiálu šíreného v krajinách ako Francúzsko. Výskumníci a odborníci varovali pred širšími spoločenskými dôsledkami tohto trendu. Všadeprítomnosť videí generovaných AI, ktoré šíria skreslené naratívy alebo „alternatívne fakty“, predstavuje vážne ohrozenie zdieľaného vnímania reality v spoločnosti. Takáto rozšírená dezinformácia podkopáva základy pravdy a zodpovednosti, ktoré sú kľúčové pre demokratické systémy. Okrem toho sa úloha sociálnych médií a technologických spoločností v prevencii škody a udržiavaní etických noriem stala ústrednou témou debaty medzi tvorcami politík a občianskou spoločnosťou. Na záver, nárast obsahu vytvoreného AI v roku 2025 predstavoval zlomový bod v histórii sociálnych médií. Hoci táto technológia rozšírila tvorivé možnosti a zabavila milióny ľudí, zaviedla tiež významné výzvy týkajúce sa environmentálneho dopadu, šírenia dezinformácií a dôvery spoločnosti. Riešenie týchto zložitých problémov vyžaduje koordinovanú spoluprácu medzi vývojármi technológií, prevádzkovateľmi platforiem, regulátormi a používateľmi s cieľom nájsť rovnováhu medzi inováciami, integritou a udržateľnosťou. Ako sa AI naďalej vyvíja, diskusia o jej vplyve na médiá, politiky a kultúru naberá na naliehavosti a dôležitosti.