V posledných rokoch mestá po celom svete čoraz viac začleňujú umelú inteligencia (UI) do systémov videointerzásu s cieľom zlepšiť monitoring verejných priestorov. Tieto pokročilé systémy využívajú sofistikované algoritmy strojového učenia na analýzu živého videa v reálnom čase s cieľom efektívnejšie odhaľovať podozrivé správanie a bezpečnostné hrozby, ako je to možné v porovnaní s tradičnými metódami. Tento trend je súčasťou širšej snahy využívať najnovšie technológie na zvýšenie bezpečnosti v mestách, čo je dôležité pri riadení veľkých, zložitých populácií, kde je rýchle odhalenie incidentu kľúčové pre prevenciu zločinov a ochranu obyvateľov. Systémy s umelou inteligenciou dokážu zároveň spracovávať obrovské množstvo dát zo širokého spektra kamier a upozorňovať na nezvyčajné aktivity pre rýchle zásahy polície. Hlavnou výhodou sledovacích systémov s UI je ich schopnosť znižovať ľudskú chybu a oneskorenia spojené s manuálnym dohľadom. Ľudskí operátori môžu pri únave alebo s množstvom udalostí prehliadnuť dôležité okamihy, zatiaľ čo algoritmy umelej inteligencie poskytujú nepretržitú, nevyrušovanú ostražitosť. Tento kontinuálny monitoring umožňuje rýchlejšie reakcie, ktoré môžu zachrániť životy v prípadoch teroristických útokov, násilných činov alebo iných naliehavých zásahov. Navyše, systémy s UI sú škálovateľné a prispôsobiteľné: ako sa mestá rozrastajú a rozširujú svoju monitoringovú infraštruktúru, môžu byť systémy aktualizované a trénované na rozpoznávanie nových typov hrozieb. Funkcie ako rozpoznávanie tvárí, detekcia predmetov či analýza správania výrazne zvyšujú schopnosť identifikovať podozrivých či podozrivé predmety na verejných miestach. Napriek týmto výhodám však umelá inteligencia v sledovacích systémoch vyvoláva významné etické a súkromné obavy.

Obhajcovia súkromia upozorňujú, že všadeprítomné sledovanie je rizikom masovej surveillance, ktorá môže narušiť práva jednotlivcov na súkromie a slobodu prostredníctvom neustáleho zberu dát a detailného profilovania bez ich súhlasu. Kritici tiež upozorňujú na možné zneužívanie, napríklad diskriminačné zacielenie na určitú demografickú skupinu v dôsledku zaujatých algoritmov alebo zneužívanie technológie rozpoznávania tvárí. Nedostatok transparentnosti a zodpovednosti v niektorých aplikáciách ešte viac zvyšuje obavy, pretože občania často nie sú informovaní o rozsahu sledovania alebo o tom, ako sa dáta ukladajú a využívajú. Ako reakciu odborníci a organizácie občianskej spoločnosti volajú po jasných regulačných rámcoch a silnom dohľade, aby sledovanie pomocou UI rešpektovalo ľudské práva a etické normy. Medzi opatrenia patrí obmedzenie zberu dát, zabezpečenie ich ukladania, transparentnosť v súvislosti s využívaním umelou inteligenciou a zavádzanie možnosťí na zapojenie verejnosti či ochranu pred zneužitím. Niektoré mestá už začali implementovať tieto opatrenia — anonymizáciu dát, obmedzenie prístupu k citlivým informáciám či pravidelné audity spravodlivosti a presnosti AI systémov — pričom kladú dôraz na verejnú diskusiu na vyváženie technologických výhod a ochrany základných slobôd. Ako sa mestá naďalej začleňujú do systémov verejnej bezpečnosti založených na umelé inteligencii, tieto technológie majú veľký potenciál transformovať zabezpečenie. Avšak ich úspech závisí nielen od technickej účinnosti, ale aj od etických úvah, právnych rámcov a dôvery spoločnosti. Nevyhnutná bude kontinuálna výskumná činnosť, прозрачné spravovanie a informovaná verejná diskusia, ktorá pomôže formovať zodpovedné nasadenie systémov sledovania s UI na celom svete.