Gustavo Prieto, senior Fellow a lektor na Gent University a výskumník na Research Foundation Flanders (FWO), skúma vplyv technológie blockchain na právnu zodpovednosť, najmä v rámci medzinárodného práva ľudských práv. Okrem kryptomien blockchain prepisuje oblasti ako digitálne identity, dodávateľské reťazce či energetiku a kladie zásadnú otázku: Ako môžu decentralizované, kódom založené systémy korešpondovať s tradičnými právnymi rámcami? Blockchain pôsobí ako dvojsečný meč—zvyšuje zodpovednosť a transparentnosť, avšak sťažuje dohľad tým, že rozptilí zodpovednosť a zakrie škodlivé konanie. Tento napätý stav si vyžaduje prehodnotenie zodpovednosti v polycentrických systémoch, kde moc a zodpovednosť majú viacerí prekrývajúci sa aktéri. Prieto navrhuje rámce spojenia verejno-súkromného sektora, ktoré spájajú regulátorov, tvorcov štandardov a súkromné subjekty na koordináciu pravidiel, dohľadu a vynucovania, pričom začleňujú štandardy ľudských práv do správy blockchainu ako kľúčový aspekt. Pochopenie blockchainu začína uznaním, že ide o decentralizovanú digitálnu infraštruktúru, ktorú spravuje množstvo nezávislých uzlov, nie centralizované autority. Jeho použitia stále viac zasahujú do oblastí verejných statkov—správy digitálnych identít, distribúcie pomoci či bezpečného ukladania dát—čo doteraz patrilo pod štátne alebo medzinárodné regulácie. Sama správa ľudských práv je tiež decentralizovaná, zahŕňa štáty, nevládne organizácie, korporácie či medzinárodné organizácie, avšak zostáva prevažne top-down. Projekty blockchainu, napríklad Building Blocks od WHO na pomoc s utečencami alebo digitálne identifikácie pre bezštátnych, majú za cieľ posilniť používateľov, často však napodobňujú rigidné, hierarchické modely bez významnej účasti komunity. Tieto príklady poukazujú na súčasnú schopnosť blockchainu podporovať i narúšať zodpovednosť za ľudské práva, čím vyžadujú nové koncepčné nástroje nad rámec tradičných centralizovaných systémov. Prieto situuje blockchain do konceptu polycentricity, ktorú predstavil Michael Polanyi, opisujúcho spoločenské systémy s viacerými rozhodovacími centrami, ktoré fungujú podľa miestnych pravidiel, ale sú vzájomne závislé. Verejné bezdržiavé blockchainy sú toho príkladom, s množstvom globálnych uzlov, ktoré používajú konsenzus namiesto centralizovanej kontroly. To kladie výzvu tradičným právnym rámcom závislým od centralizovaného vynucovania—štátov či korporácií—a sťažuje zodpovednosť za ľudské práva v decentralizovaných presadeniach. Avšak mechanizmy správy blockchainu, ako sú dôvera a peer-to-peer validácia, odrážajú polycentrické aspekty správy ľudských práv, poskytujúc poznatky na posilnenie zodpovednosti v oboch oblastiach. Na riešenie týchto výziev Prieto načrtáva analógiu s „Globálnou finančnou architektúrou“ zavedenou po kríze 2007–2009, najmä s Radou pre finančnú stabilitu (FSB)—orgánom spojenia verejného a súkromného sektora, ktorý združuje regulátorov, tvorcov štandardov a súkromné subjekty na harmonizáciu globálnych finančných pravidiel a dohľadu.

Tento flexibilný, no legitímny model môže slúžiť ako vzor pre spravovanie blockchainu a zodpovednosť za ľudské práva, s dôrazom na koordináciu bez centrálnej autority. Globálny charakter blockchainu, zasahujúci naprieč jurisdikciami, vyžaduje dohľad mimo rámec akéhokoľvek národného zákonodarstva. Mohla by vzniknúť verejno-súkromná konvergenčná entita—podporená organizáciami ako G-20 alebo Valným zhromaždením OSN—ktorá by koordinovala „mäkké právo“, štandardy medzi organizáciami ako ISO či IEEE, regulátormi a priemyslom, a spravovala polycentrické úlohy ako audity či riešenie sporov. Takýto model uznáva, že ani hierarchická štátna kontrola, ani sebestačná súkromná samoregulácia nestačia na zodpovedné riadenie decentralizovaných digitálnych systémov. Začlenenie právnych noriem ľudských práv do správy blockchainu je nevyhnutné, pretože technológia rozptyľuje autoritu, začleňuje pravidlá do kódu a zakrýva právne hranice zodpovednosti. Historicky sa zameriaval na centralizované štáty, avšak právo ľudských práv sa musí vyvíjať tak, aby fungovalo aj v polycentrických systémoch. Rámce spojenia verejno-súkromného sektora môžu podporiť spoluprácu vývojárov, regulátorov a inštitúcií ľudských práv, pričom od počiatku začleňujú ochranu práv—súkromie, bezpečnosť, nediskrimináciu—do architektúry a dohľadu nad blockchainom. Takáto integrácia je nielen normatívna, ale kľúčová pre legitímnosť blockchainu, čo zvyšuje dôveru používateľov, regulátorov a investorov a zároveň znižuje riziká regulačných protirečení. Blockchain tak poskytuje prípadovú štúdiu zodpovednosti v systémoch, ktoré sú rozptýlené a kódovo založené, bez centrálneho arbitra. Jeho polycentrické riadenie vytvára výzvy, ktoré presahujú digitálne technológie a ovplyvňujú aj iné decentralizované oblasti, ako je správa klimatických zmien. Oba tieto prípady vyžadujú vyváženie autonómie s zodpovednosťou prostredníctvom siete inštitúcií a aktérov v rámci spoločných rámcov zodpovednosti. Navrhovaný model verejno-súkromného spojenia pre blockchain by mohol inšpirovať aj zvýšenú zodpovednosť v oblasti finančného, environmentálneho či ľudskoprávneho riadenia—začleňovaním udržateľnosti a práv do ich jadrových štruktúr. Táto analýza nadväzuje na Prietovu pripravovanú knihu „Medzinárodné právo ľudských práv v ére blockchainu: Predefinovanie zodpovednosti v decentralizovaných systémoch“ a vychádza z jeho Fellowship na FWO na Gent University. Vyjadrené názory sú jeho vlastné a nevyjadrujú stanovisko žiadnej z inštitúcií.