Priemyselná revolúcia historicky narušila remeselníkov a príručných pracovníkov, podobne ako informačné technológie a automatizácia transformovali pracovné úlohy a zneplatnili niektoré zručnosti. S rýchlym pokrokom v oblasti umelej inteligencie (AI) a súvisiacich technológií sa objavujú otázky o ich vplyve na pracovníkov, možných presunoch a kolaboratívnych zručnostiach, ktoré môže AI podporovať. Aby sa tieto obavy riešili, Centrum pre interakciu človeka a počítača + dizajn (HCI+D) na Northwestern University usporiadalo virtuálnu panelovú diskusiu, na ktorej sa zúčastnili David Autor z MIT a Eric Horvitz z Microsoftu. Obaja sú spolupisovateľmi správy Národných akadémií vied „Umelecká inteligencia a budúcnosť práce“, ktorá hodnotí ekonomické a pracovné dôsledky AI. Moderátorka podujatia Liz Gerber zdôraznila, že hoci AI vyvoláva významné experimentovanie, budúcnosť nie je vopred daná. Rozhodnutia prijaté dnes formujú nové podoby cenných prác. Správa kategorizuje AI ako technológiu všeobecného účelu, ktorá je nevyhnutná na dlhodobý ekonomický rast a schopná transformovať kognitívne úlohy v rôznych odvetviach. Hoci ostáva neistota ohľadom ekonomického dopadu AI, Autor a Horvitz súhlasia s tým, že preformuje pracovný trh nerovnomerne.

Hoci niektoré pracovné miesta môžu byť automatizované, AI môže vytvoriť nové pozície a posilniť ľudské zručnosti, najmä v rozhodovaní a riešení komplexných problémov. Autor zdôraznil schopnosť AI pomáhať ľudskému úsudku v kritických situáciách, prirovnávajúc jej usmernenie k navigačným nástrojom. Horvitz uznal obrovský, nevyužitý potenciál pre spoluprácu medzi človekom a AI, vyzývajúc na sústredenie sa na posilnenie ľudskej autonómie prostredníctvom technológií AI. AI by mohla tiež demokratizovať prístup do tradične špecializovaných oblastí, potenciálne si vyžadujúc menej formálneho vzdelávania. Autor a Horvitz varovali pred podceňovaním sily technológie na umožnenie nových schopností, uvádzajúc ako príklad dopad Apollo Guidance Computer. Debatovali o transformačnom potenciáli AI v sektoroch ako vzdelávanie, zdravotná starostlivosť a veda, najmä v oblasti objavovania liekov a zdravotnej diagnostiky, kde AI môže zvýšiť miery objavu a čeliť významným globálnym výzvam. Do budúcnosti panelisti varovali pred pasívnym prístupom k AI, presadzujúc proaktívne politiky, riadenie a školenie, aby efektívne formovali úlohu AI na trhu práce. Zdôraznili zodpovednosť spoločnosti navrhnúť budúcnosť, kde môže byť zdieľaná prosperita dosiahnutá, namiesto toho, aby sa zhoršovali ekonomické nerovnosti. Ako poznamenal Autor, budúcnosť by mala byť vnímaná nielen ako predpoveď, ale ako spoločný návrhový proces, pričom kolektívne rozhodovanie formuje výsledky.