Spočiatku som sa stretol s umelou inteligenciou, podobne ako mnohí iní, prostredníctvom virálnej tendencie, keď si fotoeditorská aplikácia Lensa získala popularitu koncom roku 2022 vďaka svojim pozoruhodným AI-generovaným avatarom. Toto vzbudilo moju zvedavosť, ako by AI mohla zobrazovať moju matku, ktorú som umelecky zobrazoval viac ako 15 rokov. Aj keď som obdivoval schopnosti AI, jej zobrazenia mojej matky boli podivne pochmúrne, čo ostro kontrastovalo s idealizovanými avatarmi iných ľudí. To poukázalo na nedostatky AI pri zachytávaní nuansovaných identít. Fotografia bola mojím hlavným médiom, často odhaľujúca a deformujúca reality subjektov, čo bolo kľúčové pri zobrazovaní mojej matky. Môj kreatívny proces kládol otázky o sociálnych normách odrážaných vo vizuálnom umení a ako sa tieto konvencie vzťahovali na moju matku. Uvedomil som si, že AI zosilnila tento prieskum tým, že nielen zobrazovala obrazy, ale aj základné spojenia a spoločenské očakávania, ktoré ich formovali. Keď som začal zdieľať svoje experimenty s AI prostredníctvom svojej knihy *Cursed*, reakcie sa líšili, čo vyvolalo debatu o AI a kreativite. Kritici tvrdili, že AI ohrozuje podstatu kreativity tým, že nahrádza ľudskú predstavivosť formalizovanými výstupmi.

Tvrdili, že spoliehanie AI na 'ukradnuté' umelecké diela vyvoláva etické otázky o originalite a že pravá kreativita by mala vychádzať z jedinečného vyjadrenia jednotlivca. Táto diskusia o originalite súvisí s hlbšími témami identity a uznania, najmä vo vzťahu k tomu, ako moja umelecká cesta s mojou matkou formovala naše verejné osobnosti. To viedlo k otázkam týkajúcim sa autorstva a hodnoty rôznych umeleckých príspevkov, zdôrazňujúc často prehliadanú prácu za umením aj AI. Kým mnoho kritík sa sústreďuje na krádež umeleckých diel pre výcvik AI, menej pozornosti sa venuje vykorisťovaniu pracovníkov zapojených do vývoja AI systémov. Táto nerovnosť vyvoláva otázky o hierarchii práce, kde je kreatívna práca často hodnotená nad rutinnými manuálnymi úlohami, čo odhaľuje spoločenskú predpojatosť pri uznávaní príspevkov. Kritika proti AI ako umeleckej krádeži zdôrazňuje širší problém hodnotenia práce v kreatívnych oblastiach, poukazujúc na to, že výstupy AI rozmazávajú hranice medzi umeleckou hodnotou a tvorbou obsahu. Mnohí sa obávajú, že AI by mohla vyčerpať naše kreatívne energie bez toho, aby za to niečo zmysluplné vrátila, čím by posilnila existujúce ekonomické nerovnosti. Na riešenie týchto otázok je nevyhnutné presadzovať transparentnosť a spravodlivosť pri vývoji AI a zároveň uznávať dôležité príspevky všetkých jednotlivcov zapojených. Musíme čeliť našim vlastným hodnotovým systémom, klásť si otázky, kto profituje z kreatívneho procesu a ako môžeme zabezpečiť, aby všetka práca—ľudská aj neľudská—dostala primerané uznanie. AI, napriek svojmu potenciálu poháňať jednotvárnosť, môže tiež umožniť radikálnu sebareflexiu a zmenu. Tým, že sa angažujeme rázne a reflexívne s AI, môžeme vyzývať tradičné konvencie a navigovať tento vyvíjajúci sa krajinný obraz s integritou. V tomto úsilí by sme mali hľadať kladenie kritických otázok o technológiách, ktoré vytvárame, a ich dôsledkoch pre spoločnosť, s cieľom pochopiť logiku, ktorá za nimi stojí, skôr než len hľadať odpovede.