Stratégičný rozkol USA a Číny v oblasti blockchainu V Spojených štátoch je blockchain prevažne spojený s kryptomenami, pričom politické diskusie sa sústreďujú na ochranu investorov, regulačné konflikty a senzácie späté s meme mincami a trhovými zlyhaniami – tieto témy zatienia širší technologický potenciál. Naopak, Čína úplne zakázala kryptomeny v roku 2021, no od tej doby významne investuje do blockchainu so štátnou podporou, integrujúc ho ako kľúčovú súčasť svojej národnej digitálnej a geopolitickej stratégie. Tento protichodný prístup vzbudil obavy v Washingtone; poslanec Raja Krishnamoorthi varuje, že systémový tlak Číny na kontrolu infraštruktúry blockchainu by mohol zvýšiť vplyv Čínskej komunistickej strany (ČKS) na globálnej úrovni bez precedentov. Zatiaľ čo USA a Čína tvrdohlavo súperia v oblasti umelej inteligencie a polovodičov, Čína postupuje skôr a strategickejšie v základnej infraštruktúre blockchainu – oblasti, kde je angažovanosť USA zatiaľ pomerne obmedzená. Tento rastúci rozdiel riziká vytvárať globálnu digitálnu architektúru, čoraz viac formovanú čínskymi štandardmi, modelmi správy a strategickými záujmami. Technológia blockchain je v podstate distribuovaná evidencia – bezpečný, časovo označený digitálny záznam, ktorý zdieľajú účastníci bez centrálnej autority. Hoci je najznámejšia pre umožnenie decentralizovaných kryptomien ako Bitcoin, jej využitie je oveľa širšie. Napríklad v globálnych dodávateľských reťazcoch – ako sú súčiastky pre smartfóny vyrobené na Taiwane, zostavované vo Vietname a následne zasielané do USA – môže blockchain zjednotiť roztrieštené, nekompatibilné systémy používané dodávateľmi, výrobnými závodmi, dopravcami, colnicami a predajcami. Tento zdieľaný register umožňuje takmer okamžitú overovateľnosť transakcií, výrazne skracuje spracovanie od týždňov na hodiny a znižuje prevádzkové náklady až o 80 %. Okrem logistiky blockchain sľubuje dôveryhodnú zdieľanú infraštruktúru v rôznych oblastiach. Môže poskytovať nezmeniteľný pôvod produktov pre spotrebiteľov, čím zabezpečuje tvrdenia o zdroji a bezpečnosti; umožniť priame, zodpovedné dodanie verejných benefitov a pomoci pri katastrofách, čím minimalizuje podvody; a dávať jednotlivcom možnosť vlastniť a riadiť digitálne identity a dáta, obchádzajúc veľké technologické platformy. Podľa PwC by mohol mať blockchain ekonomický dopad narásť zo 66 miliárd USD v globálnom HDP v roku 2021 na 1, 76 bilióna USD do roku 2030. Národná stratégia a mobilizácia Číny v oblasti blockchainu Blockchain redefinuje online operácie tým, že umožňuje dôveru, výmenu hodnôt a koordináciu bez centrálnych sprostredkovateľov. Kým západné diskusie zostávajú na túto tému zamerané na regulácie, Čína sleduje strategické nasadenie. V roku 2019 prezident Si Ťin-pching zdôraznil „využívanie príležitostí“ blockchainu, označujúc ho za kľúčové pre „ďalšiu rýchlosť technologickej inovácie a priemyselnej transformácie“, a naznačil ambíciu Číny stať sa globálnym „tvorcom pravidiel“. To zaraďuje blockchain ako kľúčovú súčasť širšieho úsilia Číny ovplyvniť globálne riadenie technológií. Čínske vedenie rýchlo začlenilo blockchain do 13. a 14. päťročného plánu, čím ho vyzdvihlo ako národnú prioritu infraštruktúry. V januári 2024 oznámila Čína plán na blockchain s rozpočtom 54, 5 miliárd USD, ktorý vyčlenil financie, ciele a inštitucionálne úlohy na urýchlenie celoplošného zavádzania. Centrálne vlády, ako Ministerstvo vedy a technológie, riadia priemyselnú stratégiu, zatiaľ čo štátne giganty v telekomunikáciách (China Mobile), financiách (China UnionPay) a energetike (Štátna sieť) integrujú blockchain do svojich hlavných operácií. Vedúce technologické firmy Alibaba, Tencent a Huawei vyvíjajú blockchainové platformy zhodné s národnými prioritami pre vládne a komerčné využitie. Tento komplexný prístup sa rozširuje aj na rozvoj talentov: významné univerzity ponúkajú špecializované programy v oblasti blockchainu a Beijingove Národné centrum pre inovácie technológie blockchainu má za cieľ vyškoliť viac ako 500 000 odborníkov. Miestne iniciatívy, napríklad špecifické certifikáty pre blockchainové odborné vzdelávanie v Šen-čene, viazané na výhody trvalého pobytu (hukou), ďalej stimulujú adopciu. Čínsky tlak na blockchain nie je experimentom, ale systémovým opatrením. Na rozdiel od pokrokov v AI a 5G, ktoré čelia západným exportným kontrolám a zákazom, rozvoj infraštruktúry blockchainu v Číne sa stretáva s menším odporom, čo umožňuje Číne uspieť v nastavovaní globálnych štandardov skôr, než dôjde k rozsiahlejšej medzinárodnej spolupráci. Čínske subjekty podali v roku 2023 vyše 90 % globálnych patentov v oblasti blockchainu, čo podčiarkuje ich dominantný pohyb. Čínsky Blockchain Service Network (BSN) Hlavným pilierom čínskych snáh v oblasti blockchainu je štátom podporovaná Blockchain-based Service Network (BSN), ktorá bola spustená v roku 2020. BSN ponúka štandardnú, nákladovo efektívnu platformu na nasadenie blockchainových aplikácií celosvetovo, fungujúc ako „digitálny Hodvábny a Cestný pás“. Je vedená spoločnosťou Red Date Technology a podporovaná štátnymi subjektmi, ako je Národné informačné centrum, China Mobile či China UnionPay. Sieť sa rozrástla výrazne: viac ako 120 mestských uzlov funguje v Číne a medzinárodná verzia BSN Spartan expanduje na Blízkom východe, do Afriky a juhovýchodnej Ázie. Do začiatku roku 2025 malo uzly BSN vo viac ako 20 krajinách, podporujúc inteligentné mestá na blockchainovej báze, obchodné ekosystémy a digitálne identity. Význam BSN spočíva nielen vo veľkosti, ale aj v ambíciách. Generálny riaditeľ Red Date, He Yifan, si predstavuje blockchain ako chrbtovú kosť všetkých informačných systémov do niekoľkých desaťročí.

Generálny tajomník projektu Tan Min výslovne uvádza, že cieľom je vybudovať internetovú infraštruktúru, v ktorej bude „Čína kontrolovať právo na prístup k internetu“. BSN predstavuje odklon od západných ideálov decentralizácie a anonymity, ktoré sú v štandardnej predstave o blockchainu. Používa systém s povolením, s overovateľmi známych subjektov a riadením v súlade so štátnymi záujmami, vrátane prísneho dohliadania, mandátneho overovania identity, dodržiavania štátnych pravidiel obsahu a bezpečnosti a technických práv na rollback alebo zastavenie transakcií. Takéto vlastnosti sú v rozpore s hodnotami na západe, ako sú nemennosť a odolnosť voči cenzúre, čo odráža čínsku stratégiu využívať výhody blockchainu pri súčasnom udržiavaní centrálnej kontroly. Stratégické dôsledky expanzie BSN Globálna expanzia BSN v Číne zakladá základ pre blockchainovú ekosústavu zladenú s čínskymi technickými štandardmi, princípmi správy a strategickými záujmami. Kým mnohé krajiny skúmajú izolované projekty, Čína ponúka kompletný infraštruktúrny balík s integrovanými nástrojmi na vývoj a pevne stanovenými pravidlami. Ide o viac než len export technológie – do infraštruktúry iných krajín vstupuje čínska normatíva a dlhodobé závislosti, podobne ako Huawei v globálnom 5G. Po prvé, BSN ponúka možnosti prístupu k dátam a prevádzkovým informáciám. Hoci uzly BSN v zahraničí fungujú lokálne, ich operátori ako Red Date Technology podliehajú čínskemu zákonu o kybernetickej bezpečnosti a Národnej spravodajskej zákonodarnej právomoci, čo dáva Pekingu možnosť donútiť ich k zdieľaniu dát pre národnú bezpečnosť. To vyvoláva obavy o vystavenie dát na platformách BSN. Po druhé, BSN podporuje čínsku iniciatívu Digitálna Hedvábna cesta, ktorá spája Peking s globálnymi partnermi. Závislosť na jednej národnej infraštruktúre vytvára závislosť a riziká. Napríklad národná broadbandová sieť Tanzánie bola navrhnutá čínskou firmou tak, aby bola kompatibilná iba s vybavením Huawei, čo obmedzuje možnosti do budúcnosti. Takéto „vendor lock-in“ a oslabenie technologickej suverenity predstavujú zraniteľnosti krajín, ktoré hlboko integrujú BSN, ak by sa z nej stala globálna digitálna kosť, ktorú Čína plánuje. Po tretie, BSN umožňuje export čínskych digitálnych modelov správy, vrátane cenzúry a sledovania. Čína aktívne propaguje tieto schopnosti medzi štátmi zapojenými do projektu Belt and Road, vykonáva školenia pre úradníkov z krajín ako Maroko, Egypt alebo Libye. Tieto kroky často predchádzajú zavádzaniu represívnych zákonov o kybernetickej bezpečnosti inšpirovaných Čínou, čím sa nenápadne rozširuje štátna kontrola nad digitálnymi priestormi prostredníctvom infrastructure. Čína taktiež usiluje o vplyv na globálne štandardy blockchainu. Na jej strane aktívne spolupracujú štátne a súkromné firmy v organizáciách ako Medzinárodná telekomunikačná únia či Medzinárodná organizácia pre normalizáciu. Návrh blockchainu od firmy Tencent sa stal prvým odvetvovým štandardom OSN, čo svedčí o rastúcom vplyve Číny. Diplomatické fórum tieto snahy prezentujú ako súčasť modernizačného balíka, ktorý kombinuje infraštruktúru, školenia a modely správy. Tento prístup vedie k bifurkovaniu globálneho digitálneho ekosystému, v ktorom krajiny prijímajú čínske protokoly a s nimi aj ich dlhodobý geopolitický vplyv. Blockchain a čínske finančné ambície Čínska vízia blockchainu je tesne previazaná s reformou globálnych financií a obchádzaním západom kontrolovaných technologických uzlov. Projekt mBridge je toho príkladom – ide o blockchainovú platformu vyvinutú spoluprácou centrál ných bánk Číny, Hongkongu, SAE, Thajska a Saudskej Arábie na priame vyrovnávanie pomocou digitálnych mien centrálnych bánk (CBDC). Cieľom je obísť tradičné medziobjednávkové bankovníctvo a systém SWIFT, čím sa vytvára alternatívny platobný systém. Nedávny úspech v dosiahnutí funkčného minimálne životaschopného produktu predstavuje kľúčový krok k paralelnému finančnému infraštruktúrnému systému nezávislému od západného dohľadu. Hoci projekt mBridge sa zameriava na cezhraničné platby, BSN môže integrovať čínsku digitálnu menu yuan (e-CNY) do domácej ekonomiky. Keďže BSN zakazuje samostatné kryptomeny v Číne, služby využívajúce platby – ako automatické fakturácie za energie – by default používali e-CNY, čím sa širšie normalizuje jej používanie v čínskom blockchainovom ekosystéme. Spolu tvoria mBridge a integrácia BSN–e-CNY súčasť zámernej stratégie budovania alternatívnej finančnej infraštruktúry odolnej voči vonkajším tlakom a schopnej rozprestrieť čínsky ekonomický vplyv. Hoci pravdepodobne krátkodobo nenahradia globálny dolár, táto infraštruktúra poskytuje Pekingu mocné nové nástroje ekonomickej štátnej moci. Digital boycott H&M v Číne v roku 2021 – po tom, čo tento predajca uviedol problémy s pracovnými podmienkami v Xinjiangu – to jasne ukazuje: H&M bol rýchlo odstránený z dôležitých domácich digitálnych platforiem, čím strate prístupu na čínsky trh. Táto závislosť na BSN by mohla Číne poskytnúť podobnú pákovú silu vo svete vytváraním základov, kde by jej mohla vplyvne zasahovať do globálnej infraštruktúry blockchainu a posilniť strategickú pozíciu mimo dominance dolára. Záver Čínska stratégia v oblasti blockchainu je komplexnou, štátom riadenou a dlhodobou snahou vybudovať kľúčovú digitálnu infraštruktúru budúcnosti. Kým západné záujmy sa sústreďujú na reguláciu kryptomien, Čína dôsledne buduje základňu, ktorá umožní budúci obchod, správu a výmenu hodnôt. Aby Spojené štáty a ich spojenci mohli efektívne konkurovať, musia najskôr pochopiť celkový rozsah, ambície a systémovú povahu čínskeho blockchainového prístupu a potom urgentne vyvinúť zmysluplnú protistrategiu na čelenie tomuto novému digitálnemu prostrediu.