Na začiatku mája 2025 upozornil Mark Zuckerberg na rastúcu krízu osamelosti v Amerike, pričom uviedol znepokojujúce poklesy v osobných stretnutiach a stúpajúci dôveru k tradičným inštitúciám. Navrhol, že spoločníci a terapeuti poháňaní umelou inteligenciou, prispôsobení individuálnym emocionálnym potrebám, by mohli ponúknuť dostupnejšiu a efektívnejšiu podporu ako konvenčné metódy. Zuckerbergov pohľad odráža obavy zo zvyšujúcej sa izolácie, spôsobenej menším množstvom komunitných stretnutí, oslabovaním vplyvu náboženských a kultúrnych inštitúcií a povrchnou digitálnou komunikáciou. Podľa neho by AI spoločníci mohli poskytovať personalizované rozhovory, emocionálnu podporu a terapeutické pokyny 24 hodín denne, čím by mohli čiastočne nahradiť nedostatok ľudských opatrovníkov, terapeutov a spoločenských priestorov. Napriek tomuto sľubnému konceptu však odborníci z oblasti psychológie a neurovedy varujú pred prílišnou závislosťou od umelej inteligencie. Medzi ľudské vzťahy patrí komplexná výmena emócií, fyzická prítomnosť a spoločné skúsenosti, ktoré je AI ťažko replikovať. Pojmy ako zrkadlové neuróny ilustrujú vnútornú ľudskú schopnosť empatie, biologický proces, ktorý je ťažké napodobniť umelým spôsobom. Okrem toho, zapájanie sa do reálnych sociálnych výziev podporuje emocionálny rast, odolnosť a pocit spolupatričnosti—prvky, ktoré kritici tvrdia, že AI interakcie nemôžu autenticky poskytnúť.

Varujú, že vzťahy s AI môžu viesť k povrchným emocionálnym väzbám, čo by mohlo osamelosť časom ešte zhoršiť namiesto jej zmiernenia. Obavy vzbudzuje aj skutočnosť, že závislosť od riešení založených na AI by mohla oslabovať dôležitú sociálnu infraštruktúru—komunitné centrá, služby duševného zdravia a verejné zhromažďovacie priestory—ktoré sú nevyhnutné pre pevnejšie spoločenské vzťahy a podporu. Presúvanie zdrojov na vývoj AI by mohlo ďalej oslabiť tieto základné inštitúcie. Úbytok náboženských organizácií, kedysi ústredných pri podpore komunitnej súdržnosti a zmyslu, pridáva ďalšie výzvy. Kritici navrhujú, že prázdnotu po obnovenej účasti je potrebné zaplniť prostredníctvom komunít vychádzajúcich z ľudskej iniciatívy, nie technológiou. Hoci je Zuckerbergov dôraz na osamelosť ako naliehavý problém, ktorý si vyžaduje inováciu, správny, kritici zdôrazňujú, že riešenia by mali smerovať k znovuoživeniu ľudskej väzby a komunít. Udržateľný pokrok si vyžaduje investície do sociálnej infraštruktúry, iniciatív na zlepšenie duševného zdravia a občianskeho zapojenia, pričom technológia má slúžiť len ako doplnková podpora, nie ako náhrada hlbokých, mnohofázových ľudských vzťahov. Na záver, Zuckerbergove komentáre vyvolali dôležitú diskusiu o zložitej epidémii osamelosti. AI spoločníci majú zaujímavý potenciál a môžu ponúknuť dočasnú úľavu, no bohatstvo ľudských vzťahov je nenahraditeľné. Efektívne riešenie izolácie si vyžaduje prioritizáciu posilňovania ľudsky orientovaných inštitúcií a komunít, ktoré budujú odolnosť, empatiu a trvalé sociálne siete podpory.